Európa pritvrdzuje boj nielen proti tabakovej reklame, ale hlavne proti samotnému fajčeniu. Ten prvý boj pociťujeme napríklad my, fanúšikovia Formuly 1 hlavne ako presun pretekov z Európy na iné kontinenty, vďaka čomu si priame prenosy vychutnáme buď tým, že si privstaneme, alebo tým, že ponocujeme (napriek blížiacemu sa pondelku).
Ten druhý boj, ktorý je podľa mňa dôležitejší, spočíva v tom, že sa zákonnými normami upravujú podmienky pre fajčiarov tak, aby ich zlozvyk neobťažoval nefajčiarov. Ale ako ľudia zvyknú vravieť, zákony sú na to, aby sa porušovali. A zjavne sa toho mnohí fajčiari držia, alebo sa tvária, že formálne zákon spĺňajú. Potom je ale namieste zákon vylepšiť, lebo existujú fyzikálne zákony, aj vďaka ktorým teraz skúsim ukázať, ako sú nefajčiari obťažovaní a ohrozovaní.
Virtuálna stena
Zákon hovorí o tom, že v reštauráciách, baroch, podnikoch majú byť oddelené a vyznačené priestory pre fajčiarov a nefajčiarov. Ako si všímam, priestory bývajú oddelené akousi virtuálnou stenou tvorenou tak nanajvýš výklenkami v múre a vyznačené tabuľkami. Lenže cigaretový dym nevie čítať a do priestoru pre nefajčiarov lezie, pretože vďaka svojej pohybovej energii vyššej od bežného vzduchu, sa rýchlo rozpína a so vzduchom premiešava, prelieza škárami (hlavne pod dverami, kde je naviac aj silný ťah zvaný tiež prievan) a zákon je síce formálne splnený, ale realita je stále zafajčená.
Vietor a turbulencie
Zákon zakazuje fajčiť na nástupištiach a 4 metre od nich. Ale stačí mierny pohyb vzduchu zvaný vietor a kúdol zákonne vydýchnutého dymu ovalí zastávku plnú ľudí. Ani múrik, či budova nie je zárukou, že sa cigaretový dym nedostane tam, kam by sa nemal. Prúdenie vzduchu totiž nebýva iba priamočiare, ale často je krivočiare a točivé/turbulentné. Stačí si spomenúť na film Obecná škola, ako sa chytali za rohom školy fajčiaci záškoláci.
Obyčajný chodník
Zákon nezakazuje fajčiť na chodníku, no kráčať v stopách fajčiacich chodcov je veľmi nepríjemné. Možno si niekto myslí, že dym sa hneď rozplynie, ale on sa nerozplynie, on sa rozpína a kúdol ako roj včiel drží stopu idúceho, alebo smer vetra. Stačí si spomenúť na ešte stále naše cesty brázdiace dvojtaktné Trabanty, či Wartburgy.
Vlak
Fajčiť sa zakazuje aj vo vlakoch s výnimkou na tento účel vyhradených vozňov. Ale ako som si mal možnosť všimnúť, máloktorý fajčiar si kúpi cestovný lístok do fajčiarskeho vozňa. Ten sa stáva posledným útočišťom tých, ktorí potrebujú cestovať, ale nefajčiarska miestenka sa im už neušla, ale hlavne odskočišťom fajčiarov sediacich v čistom vzduchu nefajčiarskych vozňov.
Telesný pach
Toto asi zákonom neošetríme, toto zostane asi len na ohľaduplnosti fajčiarov. Možno fajčiari medzi sebou sú na zafajčený telesný pach zvyknutí, no za seba musím povedať, že mi je odporný. Obzvlášť vtedy, ak je kombinovaný s pachom alkoholu, voňavky, potu, či moču. Preto svojim študentom zvyknem doporučiť, aby bezprostredne pred mojim cvičením nefajčili.
Čo nie je zakázané je povolené?
Zrejme sme zvyknutí na tabuľky ZÁKAZ FAJČIŤ, no ak sa na to pozriem s istou dávkou matematickej logiky, znie to, ako keby fajčenie bolo normálne, ale kde-tu to nie je vhodné, preto je tam tabuľka.
Zákon o ochrane nefajčiarov však definuje, kde sa fajčiť zakazuje, a keďže od prírodzenosti človek nefajčí, navrhujem, aby namiesto tabuliek ZÁKAZ FAJČIŤ existovali tabuľky FAJČIŤ POVOLENÉ, alebo MIESTNOSŤ PRE FAJČIAROV. Zákon by mohol zakázať fajčenie všeobecnejšie, a skôr vymedzovať priestory, kde sa fajčiť môže, možno by sa tým trochu zjednodušil hlavne na pochopenie a zapamätanie.
Lebo zatiaľ mi neprichodí nič iné, len heslo "Ďakujeme, že u nás nefajčíte" poopraviť na "Ďakujeme tým, ktorí u nás nefajčia, že u nás nefajčia"!
