Dúfal som, že odchodom kontroverzného predsedu KDH Jána Čarnogurského sa toto hnutie znormalizuje. Jeho nový predseda Pavol Hrušovský svojou nevýraznosťou v mojom vnímaní utlmil zvuky okolo hnutia a mal som pocit, že toto spoločenstvo ide od desiatich k piatim.
Neviem si teraz vybaviť, v ktorom období došlo k zlomu, k obratu, no dnes je v mojich očiach KDH ešte kontroverznejšie, ako jeho predošlý predseda. Namiesto kresťanských princípov typu tolerancia, úprimnosť, hľadanie pokoja začali jeho vrcholní predstavitelia boj proti nepriateľom, ktorých si sami vyrábajú.
Som kresťan, a preto sa mi nepáči, že pri tom, čo hnutie robí, má vo svojom názve KRESŤANSTVO.
Uznávam demokratické princípy, a preto sa mi nepáči, že pri tom, čo hnutie činí, má vo svojom názve DEMOKRACIU.
Jediné, čo uznávam, že stále ide o HNUTIE, aj keď podľa mňa vhodnejšie pomenovanie by bolo STRANA, keďže sa drží názormi a činmi na okraji, na jednej strane. Tvrdohlavo a zanovito, lebo...
...lebo ak si hnutie povie, že redaktori vybraného média kvôli svojmu razantnému prístupu, kvôli svojej bojovnosti o informácie pre občanov nebudú dostávať odpovede na svoje otázky, a tento stranícky princíp je použitý aj v prípade štátnických funkcií, kde by politickú príslušnosť nemalo byť cítiť, tak...
...lebo ak si hnutie povie, že bude bojkotovať politické snahy koalície, ktorej je súčasťou, len preto, že v Ústave SR nie je preambula zmieňujúca sa o kresťanskej histórii tohto štátu, tak...
...lebo ak si hnutie povie, že bude demonštrovať svoje extrémistické názory aj v europarlamente bez ohľadu na to, aké je stanovisko národného parlamentu, vlády a slovenského ľudu, tak...
...tak potom sa pýtam hnutia a jeho vedenia, koho reprezentuje? Hnutie, či krajinu? Zopár percent ľudí, či všetkých? Aký je ozajstný cieľ hnutia? Kam kráča toto hnutie? Akou cestou, teda KaDe? Ha?